Princíp rodovej rovnosti je zakotvený nielen v legislatíve EÚ a Slovenska a je presadzovaný samostatnou stratégiou na národnej úrovni, je tiež prierezovou horizontálnou prioritou súčasného programového obdobia európskych štrukturálnych a investičných fondov. V doterajšej praxi sa, okrem ďalších tém mimo trh práce, pozornosť venovala predovšetkým pomeru žien a mužov a ich pomerná úspešnosť vo volených funkciách na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni, v tzv. rozhodovacích funkciách. Pozornosť sa čoraz viac obracia aj na súkromný sektor a zastúpenie žien vo výkonných funkciách v podnikoch. V tomto smere sú cenné údaje Štatistického úradu SR, ktorý zastúpenie žien cielene mapuje vo všetkých sektoroch ekonomiky a sleduje mzdové rozdiely medzi pohlaviami naprieč hospodárskymi sektormi a naprieč typu zamestnania. Nie sú však dostupné disegregované dáta ohľadne zastúpenia žien v riadiacich funkciách samotnej verejnej správy, mimo volené a menované funkcie. Verejná správa je často považovaná za “prefeminizovanú”, s vyšším priemerným zastúpením žien. Otázkou ostáva, či je ich zastúpenie pomerné, resp. či aj tu neprichádza k istej miere vertikálnej segregácie. Verejný sektor predstavuje významnú súčasť hospodárstva každého štátu, uplatnenie v ňom priemerne nájde až 15% zamestnancov/zamestnankýň, na Slovensku je to 27,2% k roku 2013 (zdroj OECD). Aj cez svoju rozdielnosť systémov verejného sektora a verejnej správy, štatistiky OECD a EU poskytujú významnú spätnú väzbu Slovenskej republike. Jedným zo zásadných kritérií, ktoré zvyšujú transparentnosť a atraktivitu verejnej správy ako zamestnávateľa sú práve rovné príležitosti pre ženy a mužov. Ak vychádzame z premisy, že verejná správa je zároveň verejná služba, resp. služba občanom, k identifikácii špecifík a potrieb súčasnej spoločnosti by verejná správa mala svojím zamestnaneckým zložením korešpondovať s demografickým zložením spoločnosti (pohlavie, vek, národnosť, etc.). Iba vtedy je totiž možné definovať,vytvárať a kontrolovať služby, ktoré sú v spoločnosti aktuálne potrebné, pretože ich sama reflektuje. Preto je potrebné zamerať pozornosť na riadiace funkcie VS a ŠS, zdokumentovať pomer žien a mužov, v prípade nepomeru sa pozrieť na systémové príčiny, ktoré môžu prípadnú nerovnosť zapríčiňovať, v záujme skvalitnenia správy a optimalizovania procesov verejnej správy vzhľadom na rodovú rovnosť. V prípade rozdielnych výsledkov medzi jednotlivými orgánmi a inštitúciami VS navzájom, analyzovať, ktoré faktory alebo opatrenia viedli k vyššiemu zastúpeniu žien v riadiacich funkciách konkrétneho pracoviska a zamerať sa na ich prenositeľnosť alebo zovšeobecniteľnosť.
Hlavná aktivita projektu má nasledovnú štruktúru:
1. Monitoring súčasného stavu VS na získanie východiskových informácií pre ďalšie reformné politiky. V tejto fáze zistíme, zdokumentujeme a zhodnotíme pomer žien a mužov v riadiacich funkciách: ministerstviev a ústredných orgánov ŠS orgánov miestnej štátnej správy – okresných úradov, rozpočtových a príspevkových organizáciách v pôsobnosti ministerstiev, štátnych podnikoch, ostatných organizáciách VS, a to RTVS, Slovenský pozemkový fond, Sociálna poisťovňa, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, VZP, verejné vysoké školy. Budeme sa zaujímať o pomer žien a mužov na úrovni: generálneho tajomníka služobného úradu, na úrovni riadenia sekcií/odborov. Na úrovni miestnej štátnej správy: na úrovni vedúcich odborov. V rozpočtových a príspevkových organizáciách na úrovni riaditeľov/ štatutárnych orgánov a námestníkov/ vedúcich úsekov. V štátnych podnikoch na úrovni riaditeľa, námestníkov a vedúcich odborov a na úrovni dozornej rady alebo jej ekvivalentu. V ostatných menovaných organizáciách VS na úrovni rady alebo jej ekvivalentu, predstavenstva, generálneho riaditeľstva a vedúcich sekcií/ odborov.
2. Hodnotenie: hodnotenie dopadov politík a legislatívy, hodnotenie efektivity procesov, systémov, programov a politík, analýza dopadov aktivít verejných inštitúcií, hodnotenie dopadov aplikácie regulačných rámcov. Na základe získaných dát zhodnotíme pomer zastúpenia žien/mužov v riadiacich funkciách, formulujeme hypotézy. Kvantitatívny výskum doplní výskum kvalitatívny: zmonitorujeme stávajúce opatrenia na vyrovnávanie podielu žien v riadiacich funkciách VS a ŠS v jednotlivých orgánoch, zdokumentujeme stávajúcu legislatívu, interné nariadenia ako aj interný poriadok jednotlivých inštitúcií. Žiadateľ zhodnotí využívanie opatrení na vyrovnávanie rodových rozdielov v praxi, formou kvalitatívneho prieskumu s respondentkami – zamestnankyňami organizácií VS a ŠS v riadiacich aj v nižších funkciách (plánovaný počet rozhovorov – 50). Cieľom je zhodnotiť pozitíva existujúcich opatrení, ich využívanosť, ich dostatočnosť, a identifikácia nedostatkov alebo nedostatkov ich využívania v praxi. Na základe skúseností z praxe identifikujeme nedostatky, ktoré porovnáme s funkčnými modelmi a dobrou praxou vo vybraných krajinách EÚ.
3. Návrhy riešení: Odporúčania pre skvalitnené systémy a optimalizované procesy VS a ŠS vzhľadom na rodovú rovnosť. Výstupom projektu vo finálnej fáze aktivity bude formulácia odporúčaní na vyrovnanie zastúpenia žien a mužov v riadiacich funkciách VS a ŠS. Adresátom návrhov legislatívnych zmien a úprav bude predovšetkým tvorca legislatívy NRSR, MPSVaR ako gestor Horizontálnej priority Nediskriminácia a podpora rovnosti mužov a žien a Úrad vlády ako gestor štátnej služby. Adresátom odporúčaní pre dobrú prax a odporúčaní, ktoré je možné implementovať na ich úrovni, budú:
-rozpočtové a príspevkové organizácie v pôsobnosti ministerstiev a ostatné definované organizácie VS
-štátne podniky
-orgány miestnej štátnej správy.